Dejiny a vznik pivničných uličiek

Historické údaje o svete dedín bez komínov.

Dejiny pivničných uličiek sú pomerne mladé. Kedy presne začali pivničné uličky vznikať, je relatívne nejasné, a to aj kvôli rozdielom medzi jednotlivými oblasťami

V stredoveku existovali v obciach len panské pivnice alebo pivnice na desiatky, kde sa spracúvali desiatky odvedené vinármi. Pivničné uličky ešte neexistovali. Najstaršie pivnice v pivničných uličkách s datovaním pochádzajú zo 17. storočia, čo však ešte nevypovedá o plošnom výskyte pivničných uličiek v tejto dobe.

Na okraji obce

Podobne ako stredoveké pivnice na desiatok, aj pivničné uličky boli s obľubou budované v blízkosti viníc, aby bola cesta z vinice do lisovne, resp. vínnej pivnice čo najkratšia. Preto sa väčšinou nachádzajú mimo obce alebo na jej okraji. Pivnice sa hĺbili najmä v spraši vinohradov alebo po okrajoch úvozov. Nové impulzy na zakladanie vínnych pivníc a pivničných uličiek určite poskytli niektoré politické udalosti a rozhodnutia, v dôsledku ktorých rástla potreba rozširovať skladovaciu kapacitu a vytvárať zásoby. Boli to napríklad úľavy pre roľníkov v 18. storočí („patent o zrušení nevoľníctva“), devalvácia peňazí a predovšetkým koniec panskej správy v roku 1848. Veľká časť pivničných uličiek, ktoré existujú dodnes, pochádza predovšetkým z druhej polovice 19. a prvej polovice 20. storočia.

Výroba vína opúšťa pivničné uličky

Od 50. rokov 20. storočia sa výroba vína postupne modernizovala a opúšťala pivničné uličky. Lisovne a pivnice stratili svoj pôvodný význam. V ďalších desaťročiach mnohé pivničné uličky spustli. Niektoré pivnice slúžili už len ako kôlne na náradie a sklady, niektoré lisovne boli prestavané na malé rekreačné domčeky. Až za posledných 10 až 20 rokov sa kultúrnej hodnote pivničných uličiek začalo dostávať širšie uznanie. Prostredníctvom mnohých projektov a iniciatív odvtedy dochádza k zhodnoteniu ich kultúrneho významu a významu pre cestovný ruch.